Inovatívne o identite

Začiatkom marca 2020 sme nečakane "ostali doma", a tým sa projekt KEGA Inovatívne metódy vo vyučovaní stal mimoriadne aktuálnym, pričom sa rozšíril aj jeho pôvodný zámer. Zaužívané formy a metódy vyučovania sa náhle zmenili, všetci pedagógovia a študenti sa stali súčasťou virtuálneho štúdia.

Digitálny priestor, ktorý jednotlivec prijíma, je úzko spätý s modernou kultúrou, odlišnou od toho, v ktorej sa jedinec narodil a vyrastal. Digitálna identita je založená na nových technológiách, ktoré majú určujúci charakter v živote človeka. Najznámejšie z digitálneho priestoru sú sociálne siete, v ktorých používatelia buď odhalia svoju identitu používaním vlastného meno, alebo si vytvoria prezývky resp. fiktonymá. Pri používateľoch sociálnych sietí je to v rozpore s podsadou fungovania sociálnych sietí, pretože, ľudia, ktorí chcú s nimi zdieľať spoločné zážitky, fotky, komentáre, musia nevyhnutne poznať identitu týchto utajených používateľov. Pre našu budúcnosť sú dôležitejšie iné spôsoby využitia digitálneho priestoru než sú sociálne siete. Digitálny priestor využívame na vzdialenú prácu, vzdelávanie, spoluprácu vo virtuálnych tímoch, účasť na videokonferenciách a pod. Všetky tieto aktivity spája spoločný koncept, ktorým je digitálna identita, ktorú možno považovať za kompilát informácií o osobnosti jednotlivca vo virtuálnom prostredí.

Mnohí ľudia dnes žijú medzi dvomi kultúrami, čo sa odzrkadľuje aj na ich identite, ktorá sa formuje na základe transnacionálnej a transkultúrnej skúsenosti. Miešanie kultúr má za následok aj vznik nových tzv. hybridných identít. Hybridná identita charakterizuje jedinca, ktorý má zmiešaný rasový a etnický pôvod, formuje sa na dvoch úrovniach - biologickej a kultúrnej (zmes odlišných kultúr). Hybrid je druh nového "kultúrneho taviaceho sa kotla", v ktorom zanikajú jedinečné kultúrne rozdiely. Hybrid znamená, že niečo čisté alebo autentické s vlastnou tradíciou sa vytratilo. Myšlienka hybridnej identity zaujala odbornú verejnosť, ale oslovila aj populárnu kultúru. Prenikla do literatúry, filmového a módneho priemyslu. Globalizácia prináša väčšie možnosti medzikultúrnych kontaktov, čím vytvára multikultúrne spoločnosti. Výsledkom je, že čoraz viac sa stretávame s jednotlivcami, ktorí patria do viac ako jednej kultúry.

V súvislosti s identitou sú známe a široko diskutované myšlienky Samuela P. Huntingtona (2001), ktorý upozorňuje na to, že väčší dôraz kladený na kultúrnu identitu je do značnej miery výsledkom sociálno-ekonomickej modernizácie, a to tak na individuálnej rovine, kde dislokácia a odcudzenie vyvoláva potrebu zmysluplnejších identít, ako aj na rovine spoločenskej, kde rast potenciálu a moci nezápadných spoločností podnecuje v týchto krajinách revitalizáciu domácej identity a kultúry. Identitu možno podľa neho definovať iba vo vzťahu k "inému". Integrálnou súčasťou identity je kultúra, ktorej úlohou je človeka kultivovať a rozvíjať v ňom kultúrne hodnoty.

© 2020 Ivana Pondelíková - Európske kultúrne štúdiá
Vytvorené službou Webnode
Vytvorte si webové stránky zdarma!