Kultúrne dimenzie

Jedným zo základných výskumov v oblasti interkultúry je porovnávací výskum zrealizovaný holandským sociológom Greetom Hofstedem. Komparácia kultúr je možná, ak porovnávame to, aký dôraz kladie príslušná kultúra na jednotlivé prvky správania človeka. Tieto základné tendencie príslušníkov kultúr sa nazývajú kultúrne dimenzie a sú vzájomne nepriepustné. Dimenzie sú podľa Hofstedeho aspekty kultúry, ktoré možno merať vo vzťahu s inými kultúrami. Tieto kultúrne dimenzie možno spojiť, a tak vytvoriť typológiu dimenzií národných kultúr. Modely kultúrnych dimenzií sú založené na bipolárnych škálach, ktoré majú v krajných pozíciách extrémne podoby jednej vlastnosti. V súčasnosti Hofstede poskytuje možnosť porovnávať kultúry v tzv. 6-D modeli, ktorý podrobne popisuje spôsoby, prejavy a normy správania sa v jednotlivých kultúrach.

  • Mocenský odstup: vyjadruje vzťah ľudí k určitej autorite. Vysoký index mocenského odstupu odzrkadľuje, že členovia spoločnosti akceptujú a očakávajú nerovnomerné rozloženie moci v spoločnosti. Naopak nízka miera mocenského odstupu znamená rovnocenné vzťahy v spoločnosti.
  • Maskulinita verzus feminita: vyjadruje distribúciu mužských a ženských rolí v spoločnosti. V maskulínnych spoločnostiach je preferovaná asertivita a húževnatosť v spojení s materiálnym úspechom, zatiaľ čo vo feminínnych spoločnostiach je preferovaná skromnosť a záujem o kvalitu života. Maskulinita je príznačná pre tie kultúry, kde sú rodové roly striktne odlíšené, feminita pre kultúry, kde sa rodové roly prekrývajú.
  • Individualizmus verzus kolektivizmus: individualistické spoločnosti zvyčajne nepociťujú veľké záväzky voči rodine, zatiaľ čo kolektivistické spoločnosti vytvárajú súdržné skupiny. Táto dimenzia koreluje s výškou hrubého domáceho produktu na osobu. Čím je vyššia životná úroveň v krajine, tým vyššia je úroveň individualizmu členov daného spoločenstva.
  • Vyhýbanie sa neistote: odzrkadľuje, ako sa ľudia cítia ohrození neistotou a neznámymi podnetmi a situáciami.
  • Pragmatizmus: vyjadruje to, ako sa ľudia vyrovnávajú so skutočnosťou, že veľa z toho, čo sa okolo nich deje, nemožno vysvetliť. V normatívnych spoločnostiach má väčšina ľudí silnú túžbu, až potrebu mať vysvetlené čo najviac. Majú veľký záujem o stanovenie absolútnej pravdy a osobnej stability. V takejto spoločnosti je zjavný veľký rešpekt voči sociálnym konvenciách a tradíciám, zameranie sa na dosiahnutie rýchlych cieľov a nízka tendencia šetrenia do budúcnosti. V pragmatickej spoločnosti väčšina ľudí nepotrebuje mať vysvetlené všetko, keďže verí, že je nemožné úplne chápať zložitosť života. Výzvou nie je poznať pravdu, ale žiť poctivý a slušný život. Pragmatické spoločnosti veria, že pravda vo veľkej miere závisí od konkrétnej situácie, kontextu a času. Tiež sú tieto spoločnosti schopné akceptovať rozporuplnosti, prispôsobovať sa daným okolnostiam a podmienkam, odkladať, šetriť, investovať a vytrvať v dosahovaní výsledkov.
  • Pôžitky: rozumieme nimi najmä všeobecné užívanie si života, voľný čas, zábavu, dovolenky a pod. Hodnota indexu pôžitkov vyjadruje to, ako je určitá spoločnosť schopná zrieknuť sa ich. Spoločnosti, ktoré potláčajú uspokojenie potrieb, tak robia prostredníctvom dodržiavania prísnych sociálnych noriem.

Okrem Hofstedeho sa o typológiu kultúrnych dimenzií pokúsili aj Fons Trompenaars v spolupráci s Charlesom Hampden-Turnerom. Kultúru opísali z hľadiska troch úrovní:

  • medziľudské vzťahy
  • práca a čas
  • vzťah k okolitému prostrediu
© 2020 Ivana Pondelíková - Európske kultúrne štúdiá
Vytvorené službou Webnode
Vytvorte si webové stránky zdarma!