Interkultúrna komunikácia

Súčasný svet je svetom kultúrnej rozmanitosti, rôznorodosti, diverzity alebo multikultúrnosti. V minulosti sme žili v spoločnosti s ľuďmi, ktorí si boli navzájom veľmi podobní v spôsobe života, obliekaní sa, stravovaní a hovorili rovnakým jazykom. Dnes už tento model v spoločnosti neexistuje. Žijeme v susedstve s ľuďmi, ktorí vyznávajú iné hodnoty, správajú sa podľa odlišných noriem a dokonca hovoria iným jazykom. Potreba skúmať najrôznejšie druhy interakcií medzi ľuďmi z rôznych kultúrnych prostredí vyústila do vzniku interkultúrnej komunikácie. Interkultúrna komunikácia spája tri fenomény, a to kultúru, jazyk a spôsob komunikácie. Kultúra preniká do všetkých spoločenských oblastí a cez jazyk, ktorý je jej súčasťou, profiluje aj komunikáciu. Pod interkultúrnou komunikáciou môžeme rozumieť komunikáciu medzi príslušníkmi rozdielnych kultúr, ktorí majú odlišné kultúrne názory, hodnoty a spôsoby správania. Podľa Ansgara Nünninga sa za interkultúrnu komunikáciu považuje:

"interpersonálna interakcia medzi príslušníkmi rôznych skupín alebo kultúr, ku ktorej dochádza prostredníctvom jazykových kódov."

Zuzana Lehmannová používa pojem medzikultúrna komunikácia a vymedzuje ho ako:

"reflexiu komunikačného procesu medzi individuálnymi a nadindividuálnymi subjektmi, patriacimi k rozdielnym kultúrnym systémom."

Žiť v multikultúrnom prostredí znamená primerane integrovať prvky cudzej kultúry do vlastnej kultúry. Predpokladom interkultúrnej komunikácie je pochopenie odlišnej kultúry a uvedomenie si charakteristických prvkov vlastnej kultúry, pričom interkultúrnu komunikáciu nemožno chápať ako prispôsobovanie sa za každú cenu. Jej hlavným cieľom je dosiahnutie akéhosi kultúrneho nadhľadu bez toho, aby sme sa zriekli vlastnej kultúrnej identity, respektíve ju potláčali.